… tak neplač, zotri slzy z tváre, veď ma stretneš zas …
Aj tí, ktorí už nie sú medzi nami, vedia rozdávať lásku a potešiť nás vo chvíli, keď máme pocit, že sme už na konci svojich síl, že sme už na dne. Niečo podobné som zažila na Veľký piatok. V ten deň som mala sviatok – 50. narodeniny. Myslím, že nikto neoslavuje takéto jubileum s veľkým nadšením. Pre mňa to však bola doslova nočná mora. Veď môj deň narodenín sa mi navždy bude spájať s výročím Kristínkinho nečakaného odchodu. Už nikdy mi Kristínka k žiadnemu sviatku nezablahoželá, nedonesie kytičku, neprekvapí kresbičkou, ako za detských čias…
Ale nebola by to Kristínka, keby niečo nevymyslela. A podarilo sa jej to nad očakávanie! V ten deň popoludní v TV dávali príbeh, ktorý v seriálovom prevedení sledovali naše deti svojho času s obrovským nadšením. Úvodnú pieseň k tomuto seriálu sme si vtedy nahrali na magnetofónovú kazetu, ktorá bola plná pesničiek z večerníčkov a detských programov. Kazetu sme nepočuli ju dobrých 10 rokov, lebo sa nám roztrhla a nevedeli sme ju opraviť. Ktovie, čo nás práve v tento deň primälo túto starú kazetu nájsť a dať do poriadku! Ale podarilo sa a my sme počúvali…
Prvé, čo ma prekvapilo, bolo to, že kazeta bola roztrhnutá na veľmi zvláštnom mieste: z jednej strany tam bola známa „Píseň pro Kristýnku“od Waldemara Matušku, ktorú sme nahrali, lebo sa nám všetkým veľmi páčila. Z druhej strany pesnička z detského programu, ktorá mala veľmi príznačné slová: …
… príbeh koniec má a práve nastal rozlúčky čas
tak neplač, zotri slzy z tváre veď ma stretneš zas …
… žiaden krásny sen netrvá večne, musí skončiť raz
no tak nemrač svoju tvár veď nový príbeh určite spojí nás …
Priznám sa, že za tie roky, čo sme kazetu nepočúvali, som už aj zabudla, čo všetko máme na nej nahraté: 3-mesačná Kristínka, ktorá plače a pýta si svoje gí=papať a gin =cumlíček. Kristínka s plným bruškom, veselo debatujúca s nami, rodičmi. Prvé pesničky, prvé básničky a veršovanky Kristínky a Majka. Malý Majko, ktorý predvádza, ako vie počítať a napočíta práve do 18… A takmer na konci to najkrajšie: pesnička, ktorú spieva asi 2,5 ročná Kristínka:
Viažem si kytičku v zelenom hájičku,
keď si ju uviažem, mamke ju ukážem.
Toto je kytička z našeho hájička,
pre teba mamička, kus môjho srdiečka.
Tá pesnička ma dostala. To bolo presne to, čo som v tento deň potrebovala. Od rána som prosila Kiku, aby sa mi nejakým spôsobom ozvala a dala najavo, že je v tento deň so mnou. A toto bola odpoveď. Kristínka našla spôsob, ako mi zablahoželať a prejaviť svoju lásku aj odtiaľ, odkiaľ niet návratu. V tej chvíli sa mi uľavilo a nesmierne som sa potešila. Bol to balzam na moju nešťastnú dušu a najkrajší darček, aký som od koho mohla dostať.
Píseň pro Kristýnku
Stejně voní žluté květy šafránu,
jako tvoje jméno, Kristýnko,
stejnou chuť má vítr, co je po ránu,
jako tvoje vlasy, Kristýnko,
stejnou barvu, jako mívá oliva
mají tvoje oči, Kristýnko,
stejně jako nouze mě to bolívá,
když ty nejsi se mnou, Kristýnko.
Stejnou písní, jakou tlukou slavíci,
tluče tvoje srdce, Kristýnko,
tobě samo nebe slétlo do lící,
jak jsi krásná, moje Kristýnko.
Jak je hladké portugalské hedvábí,
hladší je tvá paže, Kristýnko,
žádná jiná na světě mně nevábí,
jí chci jenom tebe, Kristýnko.
Tolik jasu žádná hvězda nemívá,
kolik je ho v tobě, Kristýnko,
tobě snad i v noci světla přebývá,
věnuj mi ho trochu, Kristýnko.
Hezčí nežli karafiát v zahradě,
hezčí je tvůj úsměv, Kristýnko,
mám tě rád a ostatní je nasnadě,
chci být navždy s tebou, Kristýnko.
Chci být navždy s tebou, Kristýnko.